Koncept člověka nové doby tkví v disharmonických vztazích mezi otci a syny

Dušan Vicen se narodil v roce 1966 v Trestené. Absolvoval Pedagogickou fakultu Univerzity Mateja Bela v Banské Bystrici a Činoherní a loutkařskou fakultu Vysoké školy múzických umění v Bratislavě. Pracuje jako režisér a herec, píše pro divadlo i rozhlas (Hry, 2013), je autorem dvou knih prózy (Homo joga, 1997; Dotyk s absolútnom, 2017).

„Vicen je očividne inteligentný spisovateľ, v Dotyku s absolútnom sa rozhodol pre veľké témy ako umenie, hľadanie zmyslu života, nenachádzanie svojho miesta na svete, zložitosť medziľudských vzťahov, nemožnosť komunikácie, genderové roly, osamelosť,“ napsala o něm Tamara Janecová.

Na Měsíci autorského čtení v Košicích přečetl úryvek z knihy Dotyk s absolútnom. „Ja chcem u svojich čitateľov vyvolávať otázky, chcem aby sa pýtali. Moja tvorba je určitý typ vyhranenej literatúry, tak ako aj ja tiež mám literatúru, ktorú čítam, o ktorú sa zaujímam. V tejto knihe používam jazyk, ktorý sa bežné nepoužíva v slovenskej literatúre. Celá kniha sa nesie v duchu rozprávača, ktorý spomína na 2 ľudí zo svojho života. Sú to akési fragmenty spomínania,“ uvedl autor.

„Chlapec je odmalička nútený vytvárať si sociálne väzby, ktoré v skutočnosti neexistujú. Vymýšľa si tak partnerstvá s fiktívnymi postavami,“ napsal v knize Dotyk s absolútnom.

V próze si zahrává i s postavou takzvaného nespolehlivého vypravěče, který umí pozměnit vyprávění – techniky známé jako replay story, tedy opakovaného příběhu ze záznamu. „Osobne sa mi prvá verzia toho, ako prišiel k zraneniam, pozdáva viac, pri rozprávaní o tej druhej som sa mohol trochu zdržať, uznávam, tak okato som svoju zaujatosť najavo dávať nemusel...“