Štefan Hríb: Žurnalistika je spojená skôr s bohémskym spôsobom života, než s otroctvom samoty

Štefan Hríb sa narodil v roku 1965, vyštudoval Elektrotechnickú fakultu STU v Bratislave a pracoval ako výskumník v Slovenskej akadémii vied. Od roku 1991 bol korešpondentom Lidových novín, neskôr moderátorom Rádia Slobodná Európa a šéfredaktorom časopisu Domino fórum. Šéfuje časopisu .týždeň a moderuje diskusnú reláciu s názvom Pod lampou.

• „Za najväčší ľudský hriech považujem pýchu, hoci naša cirkev sa často tvári, že najťažšie hriechy sú spojené so sexom. Určite som nemal pocit, aký som frajer, keďže vedľa mňa majú články velikáni. Naopak, dlho som bojoval s tým, že tam nepatrím. Mimochodom, veľa si o sebe nemyslím dodnes.“
• „Časť ľudí si myslí, že som arogantný, že podľa mňa ako jediný viem, ako veci sú, že chcem mať stále pravdu, že nepíšem články, ale kázne. Je to úplne inak. Nielenže sa nepovažujem za svätca, ale ani za veľmi rozumného či dobrého človeka. Ak sa niekam situujem, tak do roly lotra, ktorý priznáva, že ním je, a občas sa s tým snaží niečo robiť.“
• „Žurnalistika je spojená skôr s bohémskym spôsobom života, než s otroctvom samoty. Zábavy si užijem dosť. Práve tým, že nemám rodinu, mi ostáva dosť času, takže každý večer môžem byť v kine, divadle, na oslave, hokeji, futbale, v krčme, na cestách, kde len chcem.“
• „Často je to tak, že veci, ktoré máte najradšej, nikdy nezískate. Ľudia, čo ma poznajú, vedia, že deti milujem. Keď ich kolegovia vezmú do redakcie, najviac sa s nimi bavím a hrám. Mohol by som byť zatrpknutý, lebo čo už je to len za život, že mi nebolo dopriate to, čo mám v živote najradšej?“